 |
|
Základy
Vodotesnosť tých častí stavby, ktoré sú v stálom kontakte s terénom, musí byť tak ako podrobne špecifikovaná tak aj podrobne vykonaná. Treba sa držať toho, že životnosť vodotesnej vrstvy musí byť rovnaká ako životnosť tej stavby, ktorú chráni. Hlavným dôvodom je extrémne množstvo vynaložených peňažných prostriedkov nutných k rekonštrukcii v prípade nedostatočného alebo dokonca chýbajúceho vodotesného systému.
Výber vhodných materiálov teda bude pozostávať zo správne zvolenej kombinácie produktov, ktorých charakteristiky zabezpečujú nepriepustnosť vody a vodných pár a ktoré sa v pôde nerozkladajú a tých produktov, ktoré majú skvelú odolnosť voči mechanickým vplyvom spôsobeným pohybom pracovníkov na stavbe.
Treba mať na pamäti, že existuje významná spojitosť medzi vlhkosťou v podzemných priestoroch a nedostatkom tepelnej izolácie. Prítomnosť vlhkosti kvôli kondenzácií na vzduchu je spôsobená nedostatkom tepelnej odolnosti podlaží a stien, ktoré sú v kontakte s terénom a nie kvôli slabej odolnosti vodotesnej membrány.
Projektant preto musí vždy skontrolovať:
• následok kapilárnej vody, vystupujúcej v kapilárnych škárach smerom hore na povrch alebo následky vody zadržiavanej v nosnej ploche, prípadne vody z dažďov, ktorá by mala byť odvodnená
A taktiež:
• vodu vo forme podzemných pár, ktoré môžu kondenzovať na chladných povrchoch vplyvom teplotných a barometrických výkyvov
• vodu vo forme podzemných pár v škárach podzemných miestností, ktorá takisto môže kondenzovať v styku s chladným povrchom
Aby sa predišlo spomínaným problémom, výrobcovia hydroizolacných materiálov vyrábajú špeciálne produkty práve na hydroizoláciu základov. Tieto membrány sa nerozkladajú (nehnijú), majú vysokú mechanickú odolnosť, veľmi ťažko sa prederavia a majú vynikajúcu odolnosť voči prenikaniu pár. Preto sú vhodné na použitie ako vodotesná vrstva pre steny a na takých podzemných konštrukciách, kde je evidentná prítomnosť vody či vodných pár.
Je samozrejmé, že pri aplikácií vodotesných vrstiev pod úrovňou terénu bude treba klásť velký dôraz na kontrolu všetkých technických detailov ešte pred začatím samotnej práce a bude sa treba uistiť, či je každý krok potrebný k vykonanie vopred naplánovaný, aby sa predišlo improvizácií, ktorá v konečnom dôsledku môže viesť k nečakaným problémom.
Tehlové časti stavby, ktoré sú v priamom kontakte s terénom, môžu byť narušené vodou vznikajúcou kapilárnymi činnosťami vo vnútri tehál. Vzniku tejto kapilárnej vody pomáha aj samotná poréznosť materiálu z ktorého je tehla vyrobená a takisto prítomnosť zriedených solí vo vode ako aj nízka teplota. Vlhkosť alebo voda, ktorá vzniká v zemi môže byť:
• rozptýlená dažďová voda
• voda vnikajúca z hladiny podzemných vôd
Vo všeobecnosti, v miestach kde sa terén poľahky odvodňuje a vysúša a kde sa izby nenachádzajú pod úrovňou terénu, bude stačiť aplikácia vode odolnej vrstvy do tehlovej konštrukcie. Ak je však stavba situovaná v takej zóne, kde je nízka hladina podzemných vôd, prípadne tam kde dochádza k hromadeniu vody, treba zohľadniť fakt, že rôzne typy pôdy vstrebávajú a rozptylujú vodu odlišným spôsobom.
Každý povrch, ktorý bude pokrytý vodotesnou membránou musí byť dôkladne vyhladený a spojenie horizontálnych a vertikálnych častí musí byť opatrené použitím rožnej výplne s rádiusom minimálne 50 mm.
Pokrytie kolmých stien priamo vodotesnou membránou je určite najlepší spôsob. Membrána bude plne priľnavá k častiam, ktoré majú byť chránené. Aby sme však mohli túto operáciu vykonať, budeme potrebovať veľa miesta. Šírka výkopov totiž v praxi často nedovoľuje prácu na stenách základov z vonkajšej strany a preto nie je možné aplikovať hore spomínaný spôsob vodotesnej membrány. V takomto prípade je potrebné vybudovať druhú stenu pozdľž obvodu základov aby sme mali kam aplikovať membránu.
Ak terén vyžaduje použitie betónových pilierov, musí byť betónové lôžko, v tých častiach, ktoré prichádzajú do styku s vrchnou častou piliera, spevnené. Tento postup zabezpečuje optimálne rozloženie záťaže no vyžaduje taktiež vystuženie.
Počet otvorov v stene, ktoré sú v priamom styku s terénom by mal byť zredukovaný na minimum. Spojivom membrány v tomto prípade môže byť kovový pražec, ktorý má velkú pätku a navarenú západku, ktorá je vložená priamo do rúrky. V tomto prípade by mala byt použitá membrána hrubšia o 150 mm ako pätka aby sa zabezpečilo spojenie s vodotesnou membránou. Každý povrch, na ktorý je aplikovaná membrána by mal byť v tomto prípade pokrytý základným náterom.
Ak je to možné, treba predísť umiestňovaniu spojov medzi dve prefabrikované časti konštrukcie, ktoré môžu podliehať rôznym hnutiam. Ak je to ale nutné, sú možné určité riešenia. Ak je medzera priveľká, vodotesná vrstva by mala byť aplikovaná na povrch vnútornej steny.
HLAVNÁ STRÁNKA | NAVRCH STRÁNKY
|
